Kultúra sa zvyčajne ocitá v závere politických programov. Takéto postavenie zvykne mať aj v našich reálnych životoch ako niečo, čo je nad bežným životom, nad starosťami všedného dňa, niečo, bez čoho sa v najhoršom prípade zaobídeme.
Nie je to tak. Vzťah ku kultúre a k umeniu pomáha vytvárať vzťah k ľuďom. Kultúru nechápeme ako čiernu dieru. Ani spoločensky, významovo, ani ekonomicky. Kreatívny priemysel, ktorý ekonomicky zhodnocuje výsledky duševnej činnosti, je dnes regulárnou súčasťou národných ekonomík so zaujímavým potenciálom vo vzťahu k rozvoju kreativity a inovácií, pracovných miest a príležitostí, ako aj podielu na HDP. Kreatívny priemysel dáva ďalší život kultúre a umeniu, tiež prijímaný väčšinou spotrebiteľov, podporuje konkurencieschopnosť a odlíšiteľnosť. Čo s ním robíme dnes? Regulujeme ho, robíme mu problémy a naviazali sme naň peniaze, ktoré ho dusia.
Len v dôsledku neexistencie rozumnej kultúrnej politiky štátu a dobre nastavenej stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu sa mohlo stať, že 260 miliónov určených na rozvoj kreatívneho priemyslu, a tak aj kultúry v tomto programovacom období doslovne vyletelo hore komínom. Kultúrna politika a k nej viažuce sa stratégie rozvoja, vrátane rozvoja kreatívneho priemyslu, sú nevyhnutným krokom k rozumnému vytváraniu podmienok a nástrojov. Na pomoc kreatívnemu priemyslu stačí pritom nerobiť mu prekážky a podporu zamerať tam, kde to potrebuje, napríklad aby obstál v medzinárodnej konkurencii, kde nefunkčná národná podpora v súčasnosti diskriminuje našich hráčov.
Kultúra je jedným z hlavných nástrojov na kultivovanie ľudí. Inšpiruje našu kreativitu, vkus, ovplyvňuje naše morálne a etické postoje. Zvyšuje kvalitu nášho života, posilňuje občiansku spoločnosť. Vyspelosť štátu sa meria jeho vzťahom k ľudským právam, demokratickou vyspelosťou a kultúrnou úrovňou.
Kultúra má charakter verejnej služby. Nie je len jedným z nástrojov na uchovávanie tradícií a posilňovanie identity na národnej úrovni, ale aj na úrovni regiónov a konkrétnych miest. Zároveň je motorom rozvoja tvorivosti a inovácií. Moderné kultúrne stratégie a politiky sa nepozerajú len na inštitucionálnu štruktúru a finančnú udržateľnosť kultúry na národnej úrovni, ale aj na jej regionálny rozvoj.
Slovensko potrebuje novú, modernú kultúrnu politiku, ktorá pomôže vytvoriť zdravé inštitucionálne, legislatívne a ekonomické prostredie pre rozvoj kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu.
KULTÚRA A KREATÍVNY PRIEMYSEL
KULTÚRNA POLITIKA
Kultúrnu politiku vnímame ako výsledok celospoločenského konsenzu, že podpora kultúry z verejných zdrojov je legitímna a zároveň je neprípustný priamy politický a ideologický vplyv na tvorbu, šírenie, uchovávanie a sprístupňovanie kultúrnych hodnôt. Reálnu a realizovateľnú modernú kultúrnu politiku, ktorá by stanovila zmysluplné rámce rozvoja kultúrneho prostredia a kreatívneho priemyslu dnes nemáme. Preto predložíme po širokej diskusii v kultúrnom a občianskom prostredí návrh novej kultúrnej politiky, ktorá bude sledovať najmä tieto ciele:
- #786zaručenie ideologickej neutrálnosti pôsobenia štátu v oblasti kultúry,
- #787zaručenie slobody prejavu pre všetkých a podmienok na jej uplatnenie,
- #788podporu spolupráce verejného, neziskového a súkromného sektora v oblasti kultúry a rozvoja jej ekonomického potenciálu, kontinuálne vytváranie prostredia pre rozvoj kultúrneho priemyslu aj v nadväznosti na vývoj inovácií a digitálnych služieb,
- #789transformáciu kultúrnych inštitúcií vo verejnom sektore,
- #790udržateľný rozvoj kultúrnej infraštruktúry a infraštruktúry kreatívneho priemyslu,
- #791podporu národnej kultúry a kultúry národnostných menšín a etnických skupín v jej rozmanitosti, rôznosti umeleckých foriem a nových trendov, a to s dôrazom na kvalitu a rovnosť šancí,
- #792zabezpečenie ochrany a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, jeho systematickej digitalizácie a informatizácie kultúrnej infraštruktúry,
- #793vytvorenie efektívneho systému ochrany unikátnych kultúrnych, umeleckých, architektonických a pamiatkových objektov,
- #794vytvorenie podmienok pre efektívne zapojenie kultúry a kreatívneho priemyslu do procesov rozvoja regiónov, cestovného ruchu, služieb, ale aj priemyslu moderných technológií,
- #795podporu medzinárodnej kultúrnej výmeny a efektívnej prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí, ako aj podporu rastu domácich značiek produktov kreatívneho priemyslu na zahraničných trhoch.
INŠTITUCIONÁLNA TRANSFORMÁCIA
Rezort kultúry je posledný rezort, v ktorom nedošlo po roku 1989 k zásadnejšej inštitucionálnej transformácii. Fungovanie kultúrnych organizácií je komplikované, mnohé z nich roky balansujú na hrane prežitia. Na druhej strane zásadnejšia zmena inštitucionálneho prostredia bude náročná vzhľadom na špecifickosť kultúrneho prostredia. Kultúrne inštitúcie zároveň bojujú so zastaranou infraštruktúrou, ktorú nezvládajú spravovať.
- #796Pripravíme nové legislatívne, finančné a riadiace nástroje na fungovanie kvalitných a efektívnych kultúrnych inštitúcií vrátane nástrojov na vyhodnocovanie ich pôsobenia (nielen hospodárenia, ale aj rozmeru kvality ich kultúrnej a umeleckej činnosti ako primárneho dôvodu ich existencie).
- #797Navrhneme premenu príspevkových inštitúcií pôsobiacich v kultúre na neziskové organizácie.
- #798Zmodernizujeme existujúcu legislatívu a zbavíme ju ideologických nánosov (zákon o Matici slovenskej, o štátnom jazyku, o umeleckých fondoch).
- #799Premeníme umelecké fondy na inštitúcie financované na základe dobrovoľnosti ich členov s tým, že budú mať otvorený prístup k doplnkovým zdrojom financovania z verejných i súkromných zdrojov.
- #800Navrhneme zmysluplné nastavenie investícií do pamiatkového fondu ako zdroja rozvoja regiónu a zameriame sa na právne možnosti riešenia záchrany unikátnych objektov vo verejnom, ale aj súkromnom vlastníctve v kritickom stave vrátane ich rekonštrukcie alebo konzervácie pre budúce generácie. Nielen ako spôsobu na zachovanie kultúrnej infraštruktúry v regiónoch (po decentralizácii dnes máme takmer tisíc kultúrnych domov v majetku samosprávy, ktoré si žiadajú výrazné investície často prekračujúce možnosti miest a obcí), ale aj prostredníctvom vnímania osobností spojených s regiónom ako nehmotné kultúrne dedičstvo vrátane využitia tvorby a produkcie produktov s prepojením na kultúrne dedičstvo či budovania vzťahu k mestu, regiónu.
KREATÍVNY PRIEMYSEL A INOVATÍVNE FINANCOVANIE KULTÚRY
Kultúra zastrešuje rezort postavený na ľudskej tvorivosti a schopnosti vytvárať hodnoty vlastnou hlavou, kreatívny priemysel na to nadväzuje – pracuje s výsledkami tvorivej činnosti a vytvára podhubie, aby inovácie rozvíjali ďalšie odvetvia národného hospodárstva a priemyslu. Kultúra a umenie sa cezeň stávajú súčasťou hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Kreatívny priemysel v rukách verejnej správy sa však zmenil len na nástroj čerpania verejných zdrojov.
- #801Zmeníme súčasné nepružné nastavenie štátu ku kreatívnemu priemyslu a nástroje budeme smerovať k vytváraniu kreatívnej ekológie:
- #802stratégia rozvoja kreatívneho priemyslu bude reflektovať kultúrnu politiku,
- #803tvorivosť sa prenesie do inovatívnej ekonomiky (príklad textilného priemyslu, kde je v úvode procesu textilnej výroby vysoký podiel kreatívneho priemyslu, ako jedna z malých alternatív v rámci budúcej udržateľnej zmeny odvetvovej štruktúry priemyslu),
- #804podpora sa zameria na materiálovú udržateľnosť, recykláciu a upcykláciu,
- #805kreatívny priemysel by mal byť súčasťou regionálneho rozvoja a predstavovať transformáciu regionálnej identity do ekonomicky udržateľného procesu prinášajúceho prospech pre autora, nositeľa práv, ale aj verejnosť a štát.
- #806Identifikujeme v sektoroch kreatívneho priemyslu funkčné a nefunkčné vzťahy od výroby po export a podporné nástroje zameriame na konkrétne riešenia týchto vzťahov v spolupráci so školstvom, hospodárstvom či financiami.
- #807Investovanie súkromných zdrojov do kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu musí mať zelenú. Navrhneme legislatívne prostredie, ktoré bude pozitívne motivovať realizovať takéto investície.
- #808Podporíme nové, hybridné modely financovania kultúry a kreatívneho priemyslu prepájajúce verejné a súkromné financie na národnej aj regionálnych úrovniach:
- #809crowdfunding – napríklad v Taliansku či Španielsku funguje časť mestských alebo regionálnych politík s využívaním princípov crowdfundingu alebo crowdfundingových platforiem. Dokážu centralizovať ponuku toho, čo je pre región zaujímavé, prepájajú dopyt s ponukou prostredníctvom digitálnej platformy a prostredníctvom matchingu vyzbieraných súkromných a verejných peňazí posilňujú participatívne financovanie kultúry. Londýn zas zaraďuje medzi projekty, ktoré podporuje svojím crowdfundingovým programom aj projekty udržateľných priestorov pre subjekty kreatívneho priemyslu, či vytváranie krásnych nových kultúrnych prvkov, ktoré priťahujú ľudí na konkrétne miesta. Ak patrí umenie, kultúra a kreatívny priemysel medzi priority rozvoja Londýna, potrebujeme vytvoriť, podporovať a popularizovať tieto nástroje, aby mohli byť prioritami aj našich miest.
OCHRANA KULTÚRNEHO DEDIČSTVA
Starostlivosť o zbierkový fond ako hlavného predstaviteľa národnej kultúrnej identity je dlhodobo podhodnocovaná a ignorovaná na úkor jeho prezentácie. Stav depozitárov a úložných priestorov je nevyhovujúci. V súčasnosti je svetovým trendom v starostlivosti o kultúrne dedičstvo aplikácia preventívnej konzervácie, teda uchovávania zbierok v optimálnych podmienkach a priestoroch. Tento stav sa u nás dlhodobo nerieši a následkom je nevratné poškodenie až likvidácia zbierkového fondu po celom území SR.
Inventarizácia zbierkových predmetov pod správou štátu často nekorešponduje s reálnym stavom a mnohé predmety, často veľmi vzácne, v zbierkach chýbajú. Schopnosť starostlivosti o kultúrne dedičstvo začína byť kritická, vzhľadom na malú kapacitu aj kvalitu personálneho obsadenia, spôsobenú aj nízkym platovým ohodnotením a chýbajúcim komplexným vzdelávaním odborníkov v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva.
- #810Predložíme novú legislatívu v oblasti kultúrneho dedičstva vychádzajúcej z moderných európskych štandardov ako základný predpoklad na rýchlejšiu zmenu katastrofálneho stavu starostlivosti o naše kultúrne dedičstvo.
- #811V spolupráci s ministerstvom školstva naštartujeme programy pre vzdelávanie odborníkov v oblasti starostlivosti o kultúrne dedičstvo.
- #812Doriešime legislatívu ohľadom kompetencií v oblasti reštaurovania objektov a predmetov kultúrneho dedičstva.
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA A PREZENTÁCIA
Kultúra je jazyk, ktorému rozumie celý svet. Preto ním môžeme komunikovať s návštevníkmi Slovenska, ale prostredníctvom vývozu kultúry aj prezentovať Slovensko v zahraničí. Medzinárodná spolupráca a prezentácia kultúry v zahraničí však roky trpí kompetenčnou aj finančnou rozdrobenosťou medzi viaceré rezorty.
- #813Navrhneme model, ktorý skoncentruje financovanie prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí na ministerstve zahraničia a funkčne prepojíme jednotlivé rezorty, ktoré do procesu budú vstupovať.
- #814Pripravíme stratégiu prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Koordinačnú funkciu by malo zohrávať opäť ministerstvo zahraničia, ktoré musí mať zdroje aj koordinačnú funkciu v procese spolupráce s inými rezortmi. Profesionálne personálne zázemie ministerstva dostatočne vníma dôležitosť kultúrneho rozmeru prezentácie Slovenska v zahraničí.
- #815Do zahraničnej prezentácie Slovenska je potrebné vtiahnuť produkty slovenského kreatívneho priemyslu a zamerať podporu na udržanie konkurencieschopnosti tam, kde ju naše produkty strácajú pre absenciu národnej podpory, ktorá sa dostáva ich zahraničným konkurentom.
- #816Pripravíme program podpory rozvoja kultúrneho turizmu v SR v spolupráci s regiónmi a združíme spoločné verejné zdroje na realizáciu tohto programu.
MÉDIÁ
Legislatívne prostredie upravujúce pôsobenie médií je zastarané, navyše existujúce právne úpravy krivia fungovanie médií a idú až na hranicu ústavných problémov. Napríklad spojenie televízie a rozhlasu verejnej služby do jedného subjektu, pričom rovnaké spojenie súkromných vysielateľov nie je možné. Prežitie regionálnych médií priamo súvisí s ekonomickým rozvojom a silou regiónov.
Národný regulátor Rada pre vysielanie a retransmisiu sa zmenil na orgán mimo aktuálnej mediálnej reality, ktorý nepomáha svojimi rozhodnutiami rozvoju duálneho vysielania, práve naopak.
Tradičné médiá legislatívne škrtíme, napríklad rádiá na rozdiel od televízií nesmú mať viac programových služieb, v dôsledku čoho sa strácajú ekonomicky udržateľné modely prevádzkovania súkromných rádií. Na druhej strane narastá rozmach nových médií, a aj nových spôsobov šírenia mediálneho obsahu (youtuberi, influenceri na sociálnych sieťach). Nevyváženosť regulácie tak podporuje novodobé hrozby, akými sú šírenie nenávistného obsahu alebo falošných správ.
Aj s ohľadom na blížiaci sa transpozičný termín novely smernice o audiovizuálnych mediálnych službách stojíme pred príležitosťou aj nevyhnutnosťou vytvoriť nové legislatívne prostredie rozvíjajúce nediskriminačné a transparentné mediálne prostredie.
- #817Predložíme návrh novej legislatívy regulujúcej mediálne prostredie, ktorá bude jednoduchšia a nepôjde nad rámec nevyhnutnej európskej regulácie.
- #818Deregulujeme mediálne prostredie s dôrazom na transparentnosť vlastníckych vzťahov a jej vymožiteľnosť (umožníme rozvoj a konkurencieschopnosť tradičných a nových médií, o. i. napríklad vznik multikanálových rádií).
ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA
Po rokoch diskusií o zmysluplnosti médií verejnej služby v rýchlo sa meniacom mediálnom svete, keď sa zásadne rozšírili možnosti vytvárania aj distribúcie audiovizuálneho obsahu, menia sa návyky prijímania tohto obsahu najmä mladšími generáciami, a v ostatných rokoch aj v kontexte posilňovania šírenia falošného a zavádzajúceho obsahu, tieto diskusie ustali.
Vzhľadom na vývoj mediálneho trhu, technologický vývoj a meniaci sa spôsob prijímania mediálneho obsahu budeme musieť prehodnotiť rámec pôsobenia verejnoprávnych médií a pripraviť nový model ich fungovania a financovania. Verejnoprávne médiá zostanú stále nezastupiteľné, ale v inej forme, v akej ich poznáme dnes. Tvorba a uchovávanie verejnoprávneho obsahu sa stanú dôležitejšími ako budovanie distribučných ciest či samotných inštitúcií.
Verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska my ale stále intenzívne vnímame ako jeden zo základných pilierov pre korektné informovanie, ale aj ako národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá je podstatným pilierom pri vytváraní a uchovávaní slovenského audiovizuálneho kultúrneho dedičstva. Pre jej posilnenie však treba urobiť niekoľko úprimných rozhodnutí:
- #819 Budeme nazerať na RTVS ako na plnohodnotnú súčasť duálneho systému, ktorého parametre vyrovnáme aj pre súkromných vysielateľov (v rozhlasovej oblasti).
- #820Vrátime sa k otvorenej a odbornej diskusii aby sa mohol presnejšie zadefinovať rozsah verejnej služby, ktorú nám majú verejnoprávna televízia a rozhlas poskytovať a oceníme ho.
- #821Financovanie RTVS prispôsobíme rozsahu služby, ktorú nám bude mať poskytovať. Zvážime, či pre stabilitu dostatočného financovania RTVS nebude vhodnejšie naviazať ho na pevný podiel z HDP.
- #822 S cieľom znížiť politický vplyv na manažment a prenesene aj na obsah poskytovanej služby, prenesieme voľbu generálneho riaditeľa RTVS naspäť na Radu RTVS. Pri voľbe členov Rady RTVS budeme trvať na ich verejnom vypočutí.
OCHRANA PRED ŠÍRENÍM NENÁVISTNÝCH PREJAVOV A FALOŠNÉHO OBSAHU
Narastajúci výskyt nezákonného obsahu a nenávistných prejavov na online platformách ohrozuje bezpečnosť, morálku, dôstojnosť aj zdravie občanov, spôsobuje spoločnosti škody a narúša dôveru v digitálne služby a v širšom zmysle v digitálny jednotný trh, ktorý je kľúčovým akcelerátorom inovácií, rastu a aj pracovných miest.
Prijímatelia mediálneho obsahu nie sú chránení pred týmto typom informácií, a nie sú ani dostatočne vybavení na jeho vnímanie, rozlíšenie a spracovanie. Zvyšovanie mediálnej gramotnosti je primárne úlohou správne nastaveného vzdelávacieho systému, budeme preto klásť dôraz na zmenu dnešného nefunkčného modelu. Štát môže tiež upraviť legislatívny rámec fungovania digitálnych médií a ochrany občanov ako spotrebiteľov pred nelegálnym obsahom.
- #823Budeme motivovať prevádzkovateľov služieb na šírenie digitálneho obsahu k zvýšenej zodpovednosti a proaktívnemu prístupu k nezákonnému obsahu, k predchádzaniu jeho opakovanému výskytu a k zavádzaniu účinných postupov oznamovania a prijímania opatrení vrátane cezhraničnej spolupráce pri prevádzkovateľoch usídlených v zahraničí.
- #824Pripravíme návrh legislatívy podľa nemeckého modelu, ktorá zvýši transparentnosť internetových médií a zaviaže prevádzkovateľov sociálnych sietí pravidelne nahlasovať počet sťažností upozorňujúcich na nelegálny obsah vrátane lehôt a sankcií za odstránenie nelegálneho obsahu. Návrh bude zároveň obsahovať poistky proti zneužívaniu nahlasovania nelegálneho obsahu