SILNÁ OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ – SILNÁ DEMOKRACIA
Občianska spoločnosť na Slovensku vždy v kľúčových a historických okamihoch, keď Slovensko stálo na križovatke, pomohla demokratickým procesom a vláde práva. Jednotlivci, ktorým záleží na tom, aby Slovensko bolo spravodlivou a slušnou krajinou, sa neváhali a neváhajú združovať v komunitách, občianskych iniciatívach alebo formálnych občianskych združeniach, aby pretvárali svoje okolie na lepšie miesto na život, aby upozorňovali na nespravodlivosť a korupciu, aby vzdelávali občanov k zodpovednosti za stav našej krajiny a aby nezištne pomáhali tým, ktorí pomoc potrebujú a ktorým sa pomoci zo strany štátu nedostáva.
Občianska spoločnosť zohrala zásadnú a nezastupiteľnú rolu pri porážke komunistického režimu v Novembri 1989. Rovnako svojou mobilizáciou pomohla poraziť snahy o únos Slovenska a vytrhnúť našu krajinu z rúk mafie a Vladimíra Mečiara v roku 1998. Občianska spoločnosť sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej neváhala postaviť na námestia a volať po slušnosti a spravodlivosti. Tisíce ľudí prichádzali týždeň čo týždeň na námestia, aby vytrvalo opakovali svoju túžbu po novej politickej kultúre a politike, ktorá rešpektuje, že moc vychádza autenticky od občanov, ktorí sú jej primárnym zdrojom, a preto by mali a musia byť i jej primárnym adresátom. Politika sa opäť musí stať skutočnou službou všetkým ľuďom.
Občianska spoločnosť je dušou štátu. Štát je tu pre občanov a poskytuje im službu dobrého spravovania. Stav občianskej spoločnosti je preto vždy odzrkadlením stavu štátu. V totalitných štátoch občianska spoločnosť neexistuje, v demokratických štátoch, naopak, musí byť občianska spoločnosť výrazným prvkom zapájajúcim sa do správy vecí verejných. Občianska spoločnosť si preto zasluhuje úctu, ochranu a pozornosť zo strany štátu. Štát musí vytvárať kultúrne, fiškálne aj právne prostredie, ktoré bude napomáhať jej rozvoju. Bez silnej a sebavedomej občianskej spoločnosti nemôže existovať fungujúci a vyspelý demokratický štát.
Našou víziou je občianska spoločnosť, ktorá:
- má možnosť aktívne participovať na správe vecí verejných,
- má prístup k informáciám,
- má prístup k spoluvytváraniu verejných politík a k verejnému rozhodovaniu.
PARTICIPATÍVNA SPOLOČNOSŤ
Transparentnosť, aktívne zapojenie sa do tvorby politík a verejná kontrola sú potrebnými a nevyhnutnými krokmi pre zlepšenie fungovania verejnej správy, kontroly verejných inštitúcií a kvality štátu. Preto budeme presadzovať a v praxi uplatňovať princípy otvoreného vládnutia a dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládnou mocou:
- #764zjednodušíme a prepojíme možnosť zbierať petície v elektronickej forme a listinnej forme,
- #765znížime počet potrebných podpisov na prerokovanie petície v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, a to na 50 000 podpisov,
- #766zintenzívnime spoluprácu s mimovládnymi organizáciami odhaľujúcimi korupciu a organizáciami zameranými na kontrolu efektivity verejných financií a verejných obstarávaní.
FINANCOVANIE
Mimovládne organizácie v mnohých prípadoch vykonávajú činnosti, ktoré by mal vykonávať štát, resp. štát by ich mal výrazným spôsobom (nielen) finančne podporovať, pretože pomáhajú rozvoju občianskej spoločnosti, kultúry a demokracie samotnej. Preto budeme aktívne podporovať a legislatívne posilníme ukotvenie dobrovoľníctva a darcovstva, ako možností aktívnej participácie na činnostiach, ktoré zabezpečujú mimovládne alebo dobrovoľnícke združenia:
- #767rozšírime deklarovanú podporu dobrovoľníctva v oblasti hasičských a záchranných systémov o podporu dobrovoľníctva vo všetkých základných oblastiach pôsobenia mimovládnych organizácií tak, ako ich definuje zákon o registri mimovládnych organizácií,
- #768rozšírime oblasť činností a administratívne zjednodušíme možnosť asignácie podielu dane z príjmu fyzických aj právnických osôb pre registrované občianske združenia a organizácie z mimovládneho sektoru,
- #769otvoríme diskusiu o možnosti zriadenia verejnoprávneho fondu na zjednotenie a transparentnejšie štátne financovanie podpory občianskej spoločnosti a demokracie, ktorého cieľom bude efektívne a menej byrokratické financovanie aktivít občianskej spoločnosti,
- #770prispôsobíme pravidlá na poskytovanie financií z európskych štrukturálnych a investičných fondov tak, aby sa zvýšila možnosť financovania aktivít občianskej spoločnosti,
- #771špeciálne posilníme financovanie pre mimovládne organizácie, ktoré sa venujú ochrane a prevencii pred alkoholizmom, toxikomániou a patologickým hráčstvom (závislosť od hazardných hier) alebo inými druhmi závislostí,
- #772špeciálne posilníme financovanie pre mimovládne organizácie, ktoré sa venujú práci so znevýhodnenými a slabšími sociálnymi skupinami, ako aj s obeťami trestných činov domáceho a sexuálneho násilia,
- #773v rámci národnej lotériovej spoločnosti zriadime charitatívnu lotériu.
HISTORICKÁ PAMÄŤ A PREVENCIA PROTI EXTRÉMIZMU
Za ostatných osemdesiat rokov u nás vládli dva totalitné režimy – fašistický a komunistický. Ich poznanie, skúmanie a následné vyvodzovanie ako zodpovednosti, tak aj ochrany pred extrémizmom je jednou zo základných úloh vyspelej spoločnosti a štátu. Je povinnosťou verejných inštitúcií poctivým historickým bádaním odhaľovať pravdu o zločineckých režimoch fašizmu, nacizmu a komunizmu, ktoré u nás vládli. Rovnako je povinnosťou štátu aktívne pristupovať k vytváraniu historickej pamäti, ktorá najmä (avšak nielen) mladým ľuďom ponúkne reálny obraz doby, neslobody, totality, zločinov a perzekúcií, ktoré obdobie totality prinieslo našim občanom.
Bez poznania minulosti sa vystavujeme riziku jej opakovania, pričom táto stará pravda platí o to viac v dobe narastajúceho extrémizmu. Zachovávanie historickej pamäti však má slúžiť aj na budovanie pokory a pochopenia toho, kde sa dnes spoločnosť, Slovensko a v širšom kontexte aj svet nachádzajú. Demokracia neprišla sama, ale bola tvrdo vydobytá a vykúpená krvou. Tento zápas sa nástupom krajne pravicových strán v uplynulej dekáde vracia späť a každý občan v ňom má svoju rolu.
Preto budeme presadzovať:
- #774rozšírenie historického obdobia skúmania Ústavu pamäti národa aj o obdobie od 30. septembra 1938 (Mníchovská dohoda) do 15. februára 1990 (zrušenie ŠtB),
- #775rozšírenie predmetu skúmania Ústavu pamäti národa aj o zložky verejnej bezpečnosti,
- #776spresnenie a posilnenie kompetencií Ústavu pamäti národa v oblasti podávania podnetov na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky za nepremlčateľné zločiny komunizmu a fašizmu,
- #777povinné systémové začlenenie činnosti Ústavu pamäti národa do vzdelávacieho procesu na stredných a vysokých školách,
- #778kladenie väčšieho dôrazu na obdobie totality v učebných osnovách na stredných školách,
- #779materiálne, organizačné, personálne a finančné zabezpečenie Ústavu pamäti národa tak, aby sa mohol stať nositeľom historickej pamäti na obdobie totalitných režimov,
- #780vybudovanie národného Múzea zločinnosti a obetí komunistického režimu,
- #781spravodlivé odškodnenie politických väzňov komunistického režimu,
- #782zrušenie výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov ŠtB,
- #783odškodnenie obetí a pozostalých obetí zabitých alebo zranených pri pokuse o nelegálne prekročenie štátnych hraníc Československej socialistickej republiky a počas okupácie vojskami Varšavskej zmluvy,
- #784deklarovanie neprípustnosti a nevhodnosti umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly, ktoré oslavujú, propagujú alebo obhajujú komunistický režim a jeho predstaviteľov, ako aj nevhodnosti už existujúcich pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ, ktoré oslavujú, propagujú alebo obhajujú komunistický režim a jeho predstaviteľov,
- #785posilnenie a podporu verejných aj mimovládnych vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa venujú boju proti konšpiráciám a prevencii pred extrémizmom.