ZODPOVEDNE VOČI BUDÚCIM GENERÁCIÁM
Verejné financie sú peniazmi vás, daňových poplatníkov. Politici majú povinnosť spravovať vaše prostriedky zodpovedne a tak, aby boli využité v prospech krajiny. Verejné financie nesmú byť nástrojom na obohacovanie sa tých, ktorí sú pri moci. Nesmú slúžiť politikom na kupovanie hlasov v predvolebnom období nesystémovými, populistickými a neudržateľnými balíčkami financovanými na úkor budúcich generácií, ako to robí súčasná vláda.
Vláda dnes míňa peniaze tam, kde by nemala. Zanedbáva dôležité verejné služby, nemyslí na budúcnosť krajiny a naďalej tvorí nové dlhy. Daňový systém je nespravodlivý, komplikovaný, plný výnimiek a deformácií. Výchova detí, školstvo a veda sú v dezolátnom stave.
Problémom verejného sektora na Slovensku dnes nie je jeho veľkosť ani miera prerozdeľovania v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie či vo vzťahu k charakteru a parametrom slovenskej ekonomiky. Problémom je nespravodlivý daňový systém, nezdravá štruktúra verejných výdavkov, neschopnosť doterajších vlád zostaviť vyrovnaný rozpočet a dlhodobá neudržateľnosť verejných financií.
Urobíme preto poriadok vo verejných financiách, zastavíme neudržateľné hospodárenie na dlh a nasmerujeme vaše peniaze tam, kde sú skutočne potrebné – na riešenie aktuálnych problémov, ktoré ohrozujú kvalitu vášho života. Našimi prioritami aj pri náprave daňovej politiky budú demografický vývoj a starnutie obyvateľstva, technologické zmeny vyvolávajúce tlak na kvalitu podnikateľského prostredia, vzdelávania, vedy a výskumu, a zhoršujúci sa stav životného prostredia a zmena klímy.
Sme presvedčení, že daňová záťaž má byť rozložená spravodlivo, s ohľadom na príjmové pomery daňovníkov. Má byť len taká vysoká, ako je naozaj potrebné na zabezpečenie verejných statkov a služieb, akými sú napríklad verejný poriadok, zdravotníctvo, dopravná a energetická infraštruktúra, diplomacia a obrana, školstvo a najmä adekvátna úroveň sociálneho zabezpečenia.
Sociálny systém má byť efektívny, spravodlivý a v primeranej miere adresný. Ak chceme zabezpečiť dlhodobú prosperitu krajiny a ľudí, nemôžeme vaše peniaze prejedať, ale musíme ich investovať do budúcnosti. Za kľúčové preto považujeme podporu rodín, vzdelania, vedy a výskumu.
Nebudeme vás klamať populistickými, nereálnymi a megalomanskými sľubmi.
ZDRAVÉ A UDRŽATEĽNÉ VEREJNÉ FINANCIE
Výška verejných výdavkov na Slovensku dosahuje 40,6 % HDP. V rámci EÚ patríme k štátom s nižšou mierou prerozdeľovania (sme na tom podobne ako Česko, Veľká Británia či Estónsko), čo súvisí predovšetkým s tým, že máme relatívne skromnejší sociálny systém a menší podiel ľudí v dôchodkovom veku než tzv. staré členské štáty, menej vydávame napríklad aj na vzdelávanie.
Napriek chronicky deficitnému hospodáreniu patríme úrovňou zadlženosti medzi menej zadlžené štáty Európskej únie i eurozóny (v roku 2018 dosiahol náš hrubý verejný dlh 44,1 miliardy eur, t. j. 48,9 % HDP). Dôvodom pre nízku úroveň verejného dlhu v porovnaní s tzv. starými členskými štátmi je relatívne nízka počiatočná úroveň verejného dlhu SR a proces privatizácie, ktorého príjmy boli v minulosti použité na zníženie verejného zadlženia. Dlh je na Slovensku brzdený aj ústavnými mechanizmami.
Patríme však k najrýchlejšie starnúcim krajinám v Európe. Hroziaca demografická kríza je časovanou bombou, ktorá ohrozuje budúcnosť našej krajiny. Podľa projekcií Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude dlh verejnej správy najprv klesať na 39,4 % HDP v roku 2029, následne v dôsledku demografického vývoja nastane prehlbovanie deficitu a nárast zadlženia. Prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy prekročí dlh v roku 2033 a najvyššie sankčné pásmo v roku 2044.
Slovensko si nemôže dovoliť takú úroveň verejného dlhu, akú dnes majú niektoré západné ekonomiky. Ako malá a otvorená ekonomika, závislá od prílivu zahraničného kapitálu, sme citlivejší na externé šoky než veľké a diverzifikované ekonomiky s veľkou zásobou domáceho kapitálu a úspor. Štátny dlh navyše odčerpáva z peňazí daňových poplatníkov zdroje, ktoré by mali byť vynakladané na investície do budúcnosti krajiny.
- #593Zastavíme zadlžovanie našich detí a predložíme prvý skutočne vyrovnaný rozpočet verejnej správy (deficitný rozpočet pripúšťame len v prípade zásadného zhoršenia konjunktúry, predovšetkým v prípade recesie).
- #594Budeme trvať na prísnom dodržiavaní fiškálnej disciplíny v eurozóne a solidaritu s inými krajinami podmienime zavádzaním štrukturálnych reforiem a znižovaním nadmerných vládnych výdavkov, nie prehlbovaním bankovej a transferovej únie.
- #595Posilníme udržateľnosť priebežného piliera dôchodkového zabezpečenia a zlepšíme fungovanie trojpilierového dôchodkového systému s cieľom zvýšiť výnosnosť súkromných fondov, ktorá je v súčasnosti znižovaná príliš konzervatívnym rozložením investícií sporiteľov.
- #596Opravíme druhý pilier dôchodkového zabezpečenia zavedením vopred nastavenej, výnosnejšej investičnej politiky v dôchodkových fondoch.
- #597Pokúsime sa pozitívne ovplyvniť demografický vývoj nástrojmi na podporu pôrodnosti, návratu našich ľudí zo zahraničia a v prípade potreby aj riadeným zamestnávaním cudzincov.
- #598Budeme trvať na dôslednom dodržiavaní princípov „hodnoty za peniaze“ pri rozhodovaní o verejných politikách.
- #599Zavedieme skutočne záväzné výdavkové limity, ktoré nedovolia vláde prekračovať výšku výdavkov stanovenú v rozpočte.
- #600Zabránime oslabeniu ústavnej dlhovej brzdy a zasadíme sa o rýchlejšie znižovanie verejného dlhu.
- #601Prijmeme novú stratégiu riadenia štátneho dlhu s cieľom znížiť výšku úrokov na štátnych dlhopisoch. Vytvoríme podmienky pre nákup štátnych dlhopisov slovenskými domácnosťami, čím znížime závislosť štátu od zahraničného dlhu.
SPRAVODLIVEJŠÍ DAŇOVÝ SYSTÉM
Hoci je celková výška verejných príjmov na Slovensku v porovnaní s inými európskymi ekonomikami relatívne nízka, daňová záťaž u nás od roku 2009 rastie a je rozdelená nerovnomerne medzi rôzne skupiny daňovníkov. Vysoké je daňovo-odvodové zaťaženie práce, podľa OECD dosahuje 41,7 % u zamestnanca s priemernou mzdou bez detí. To je porovnateľné s krajinami s relatívne vysokou daňovou záťažou, akými sú napríklad Fínsko, Grécko a Portugalsko. Ťarchu konsolidácie verejných financií teda nesú najmä bežní ľudia – zamestnanci, v podobe vyšších daní a odvodov.
Zamestnanci na Slovensku nesú disproporčne vysoké daňové bremeno v porovnaní s inými skupinami obyvateľov, akými sú podnikatelia, živnostníci či dôchodcovia. Daňové sadzby na kapitálové príjmy sú v porovnaní so zahraničím relatívne nízke, to je spôsobené predovšetkým veľmi nízkym zdanením dividend (7 %). Sadzba korporátnej dane (21 %) je naproti tomu stále relatívne nízka a porovnateľná s inými vyspelými ekonomikami, ktoré už začali znižovať sadzbu korporátnej dane (napríklad Švédsko a USA).
Majetkové dane na Slovensku (dane z hnuteľného a nehnuteľného majetku, akým sú automobily a nehnuteľnosti, ale aj dane z dedičstva a dane z celkového bohatstva, ktoré zdaňujú celkový majetok daňovníka) patria taktiež k najnižším medzi vyspelými ekonomikami. Príjmy z majetkových daní tvoria v SR len 0,4 % HDP, čo je druhá najnižšia hodnota v OECD. Majetkové dane sú pritom považované za menej škodlivé než priame dane z práce a podnikania, pretože majú menší vplyv na tlmenie ekonomickej aktivity. Sú tiež typickými príjmami samospráv, a ak sú nízke, znamená to aj nízku finančnú nezávislosť samospráv.
Bohatší ľudia sa vedia vyhnúť priamej daňovej záťaži ľahšie než zamestnanci, pričom svoje bohatstvo typicky presúvajú do automobilov a nehnuteľností. Vidíme preto priestor na spravodlivejšiu daňovú politiku, spočívajúcu v znížení daní z práce a zvýšenia daní z majetku a kapitálových príjmov. Odporúča nám to napokon aj OECD, takouto reformou by sa podľa OECD zvýšila spravodlivosť daňového systému v čase, keď vo svete narastajú príjmové a majetkové rozdiely.
Celkovú mieru prerozdeľovania je pritom možné ponechať na súčasnej úrovni. Preložené do ľudskej reči: budeme menej zdaňovať prácu a viac bohatstvo.
- #602Znížime daňovo-odvodové zaťaženie práce. Podporíme tým konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ochránime zamestnancov pred prepúšťaním v prípade krízy a vytvoríme predpoklady na vyšší rast miezd. Vzniknutý deficit v Sociálnej poisťovni vykryjeme dotáciami zo štátneho rozpočtu. Ak nastane situácia, že zníženie sadzby sociálneho poistenia nebude priechodné, zvolíme si alternatívne riešenie, ktorým je zvýšenie nezdaniteľného minima.
- #603Zvýšime daňový bonus na dieťa, čím odbremeníme pracujúce rodiny s deťmi. Daňový bonus nastavíme progresívne, bonus na jedno dieťa bude narastať s počtom detí. Výšku daňového bonusu nastavíme tak, aby nediskriminovala deti podľa ich veku (dnes je daňový bonus polovičný pre deti nad 6 rokov).
- #604Zavedieme jednotnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb na úrovni, ktorá podporí konkurencieschopnosť ekonomiky.
- #605Zjednodušíme daňový systém škrtaním nesystémových výnimiek a špeciálnych režimov.
- #606Našou prioritou je konsolidácia verejných financií úsporami výdavkov. Ak bude napriek tomu potrebné zvýšiť aj niektoré dane, zvýšime majetkové, ekologické a vybrané spotrebné dane, nebudeme zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie práce ani jednotnú sadzbu firemnej dane.
- #607Selektívne sektorové dane, ktoré deformujú trh a v konečnom dôsledku ich znášajú spotrebitelia v podobe vyšších cien tovarov a služieb (napríklad osobitný odvod v regulovaných odvetviach), nepovažujeme z dlhodobého hľadiska za optimálne riešenie a v závislosti od fiškálnej situácie ich budeme postupne rušiť.
- #608Budeme pokračovať v boji proti daňovým únikom, vrátane postupného znižovania daňovej medzery DPH, a tvrdo postihovať daňových podvodníkov. Priestor na zvyšovanie efektivity výberu DPH a potláčanie tieňovej ekonomiky vidíme v rozšírenom využívaní bezhotovostných platieb.
- #609Zároveň prehodnotíme politiku štátu v oblasti daňových kontrol, aby nedochádzalo k nadmernému až šikanóznemu kontrolovaniu malých a stredných podnikov.
- #610Do daňovej politiky štátu zavedieme väčší poriadok a predvídateľnosť. Daňové zákony budú spravidla novelizované len raz za rok a v dostatočnom predstihu pred vstupom do platnosti, aby sa mohli daňovníci na ne včas pripraviť. Výnimky z tohto pravidla budú prípustné len v skutočne naliehavých a odôvodnených prípadoch. Skrátené legislatívne konanie zákonov obmedzíme len na skutočne nevyhnutné minimum.
- #611Prejdeme na výber daní a poistného jednou inštitúciou, ktorou bude Finančná správa SR.
ROZPOČET PRE LEPŠIU BUDÚCNOSŤ
Druhým veľkým nedostatkom verejných financií, ktorý chceme vyriešiť, je nevhodná štruktúra verejných výdavkov. Tá súčasná nevytvára dobré podmienky pre ďalší rozvoj slovenskej ekonomiky. Napríklad len v porovnaní s Českou republikou vynakladáme viac na štátnu byrokraciu a vnútornú bezpečnosť aj na splátky štátneho dlhu. Citeľne menej vynakladáme na ekonomickú oblasť (dopravná infraštruktúra, energetika alebo poľnohospodárske dotácie), ale aj na školstvo. A hoci máme o niečo mladšie obyvateľstvo, s menším podielom starých ľudí, v porovnaní s našimi západnými susedmi vynakladáme väčšiu časť verejných peňazí na sociálnu oblasť.
Podiel výdavkov smerujúcich na investície do budúcich generácií, akými sú vzdelávanie, veda a výskum či podpora rodín s deťmi, skôr stagnovali. V týchto oblastiach patríme skôr na chvost EÚ. Demografia a kvalita vzdelania pritom budú hrať kľúčovú úlohu v úspešnosti (alebo neúspešnosti) krajín v 21. storočí. Slovensko nikdy nedosiahne životnú úroveň najvyspelejších štátov, pokiaľ nebude podnikavé, vzdelané a disponujúce kvalifikovanou pracovnou silou.
- #612Podstatne navýšime verejné výdavky na predškolské zariadenia, vzdelávanie, vedu a výskum s podmienkou obsahovej reformy vzdelávania, racionalizácie školstva a efektívnejšieho udeľovania vedeckých grantov.
- #613Zvýšime a zmodernizujeme podporu rodín s deťmi vrátane zákonnej garancie miesta v jasliach a škôlkach, flexibilného čerpania rodičovského príspevku a zvýšenia daňového bonusu na dieťa.
- #614Zvýšime podporu financovania výstavby nájomných bytov.
- #615Zamedzíme plytvaniu vo verejnom obstarávaní, znížime plytvanie vo verejnej správe, zrušíme zbytočné štátne inštitúcie (napríklad v rezorte školstva), a pozrieme sa aj na niektoré z najmenej systémových opatrení predošlých vlád.
- #616Európske štrukturálne fondy budeme smerovať do oblastí, ktoré sú kľúčové pre dlhodobý a udržateľný rozvoj Slovenska a Európy – riešenie problémov spojených s demografiou, vzdelávaním, znalostnou ekonomikou, ochranou životného prostredia, poľnohospodárstvom a dobudovaním infraštruktúry.
- #617Vykonáme audit kompetencií samospráv a zavedieme poriadok do rozdelení kompetencií medzi štátom a samosprávami a ich financovania s cieľom zabezpečiť väčšiu stabilitu a predvídateľnosť daňových príjmov samospráv.
- #618Zvýšime transparentnosť a zrozumiteľnosť verejných rozpočtov a posilníme mechanizmy občianskej participácie pri tvorbe štátneho rozpočtu.