Bratislava, 16. september 2022 – O podobe Aktu o umelej inteligencii rozhoduje
aj Slovensko. Rokovania ministrov v Rade EÚ sa dostali do kľúčovej fázy. Ich
výsledkom bude záväzná legislatíva, ktorá by mala pomôcť zabezpečiť účinný a
inovatívny dohľad nad novými technológiami v európskom priestore.
Umelá inteligencia prináša okrem obrovských benefitov aj riziká. Preto je
potrebné hľadať účinné spôsoby, ako jej zneužívaniu predchádzať. Pomôcť môže
Akt o umelej inteligencii, ktorého návrh predstavila v apríli 2021 Európska
komisia. K podrobnému obsahu aktu v súčasnosti prebiehajú stretnutia expertov,
ktoré iniciovalo práve Slovensko. Prijatie dokumentu pomôže regulovať
využívanie umelej inteligencie v rôznych oblastiach, ako napríklad poskytovanie
úverov, používanie autonómnych dopravných prostriedkov, využívanie
biometrickej identifikácie, nekalé a podprahové techniky ovplyvňujúce ľudské
správanie a rozhodovanie či tvorba a šírenie tzv. „deep fakes“.
„Nám Európanom sa v minulosti podarilo vynájsť alebo prinajmenšom vylepšiť
inštitúcie a pravidlá, ktoré reagovali na naliehavé spoločenské výzvy. Podvojné
účtovníctvo, deľba verejnej moci v štáte, burza cenných papierov, centrálne
bankovníctvo, moderné ústavné súdy, viacúrovňová nadnárodná správa
spoločného trhu a finančných svetov… Všetky tieto inovatívne riešenia nás
zaväzujú, aby sme aj v súčasnosti boli na seba nároční a využívali vlastnú
predstavivosť pri vytváraní verejných inštitúcií pre umelú inteligenciu. Napokon,
správa a riadenie umelej inteligencie sa globálne stáva dôležitým znakom
konkurencieschopnosti a kľúčovým faktorom stability spoločnosti,“ povedal štátny
tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) Ján Hargaš počas otvorenia série on-line pracovných stretnutí
zorganizovaných Slovenskom.
Podobne ako existuje dohľad nad dynamickými finančnými svetmi alebo centrálne
bankovníctvo pre menu a cenovú stabilitu, je potrebné regulovať aj dáta a umelú
inteligenciu. Treba na to zodpovedné európske a národné inštitúcie vybavené
ľudskými, technologickými a bezpečnostnými kapacitami. Zároveň je kľúčové
vytvárať spoločné európske akčné tímy, ktoré rozumejú využívaniu a ochrane dát,
novým podnikateľským modelom a službám založeným na umelej inteligencii,
digitálnym financiám a platbám či fungovaniu digitálnych platforiem.
Experti počas rokovaní spoločne hľadali riešenia, ako reálne a účinne zabezpečiť,
aby inštitúcie EÚ a členských štátov vedeli spoľahlivo monitorovať využívanie
umelej inteligencie v kybernetickom priestore. Zároveň musia tieto inštitúcie
vedieť robiť opatrenia, ktoré podporia inovácie a investície a súčasne ochránia
bezpečnosť, zdravie a práva ľudí.
Na pracovných stretnutiach odborníci zo Slovenska okrem iného navrhli vytvoriť
spoločné európske podporné tímy, ktoré budú pomáhať inštitúciám na úrovni
členských štátov v plnení úloh, pomáhať zabraňovať prieťahom v posudzovaní
vysokorizikových systémov inteligencie a posilňovať koordináciu všetkých
dotknutých verejných orgánov, ktoré majú na starosti ochranu obyvateľstva v
kyberpriestore.
Rokovania o Akte o umelej inteligencii pokračujú pod vedením českého
predsedníctva v Rade EÚ, ktorého ambíciou je dospieť ku konsenzu ministrov do
konca roka 2022. Nasledovať budú záverečné rokovania s Európskym
parlamentom.