Bratislava, 21. máj 2022 – Krajiny najviac zasiahnuté utečeneckou krízou musia
mať možnosť pružne využívať európske zdroje na riešenie a zmiernenie jej
dopadov. Podpredsedníčka vlády SR a ministerka pre investície Veronika
Remišová vyzvala listom Európsku komisiu na úpravy kohéznej politiky, ktorá by
v čase ruskej agresie proti Ukrajine uvoľnila pravidlá pre využívanie eurofondov.
„Ruská agresia proti Ukrajine vyvolala najväčšiu utečeneckú krízu od druhej
svetovej vojny. Svoje domovy muselo zo strachu o život opustiť už 7 miliónov ľudí,
z toho pol milióna utečencov prešlo cez slovensko-ukrajinskú hranicu. Ak by
Komisia naše požiadavky vypočula, bolo by to v prospech Slovenska. Účinné
riešenia na pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou by pružnejšie mohli prijímať
všetky ministerstvá, ktoré majú k dispozícii eurofondy,“ uviedla vicepremiérka
Veronika Remišová. „Zároveň by nové pravidlá výrazne uľahčili situáciu aj ďalším
členským štátom Európskej únie, ktoré čelia utečeneckej kríze v prvej línii.“
V liste, ktorý vicepremiérka Remišová adresovala eurokomisárke Elise Ferreira
zodpovednej za súdržnosť a reformy a eurokomisárovi pre pracovné miesta a
sociálne práva Nicolasovi Schmitovi medzi iným žiada rozšíriť možnosti využitia
eurofondov tak, aby sa z nich dali financovať aj sociálne dávky a zdravotné
poistenie pre utečencov z Ukrajiny. Išlo by iba o dočasné riešenie platné do konca
roka 2023, kedy sa končí programové obdobie 2014 – 2020.
Žiada tiež, aby Bratislavský kraj mal viac možností čerpať eurofondy na projekty
pomoci utečencom z Ukrajiny. Na financovanie dôsledkov migračnej krízy
Slovensko navrhuje využiť aj Kohézny fond ako aj možnosť presúvať alokácie
medzi jednotlivými operačnými programami.„Ďalej sme za to, aby sa formou grantov umožnilo financovať prevádzkový kapitál
pre podniky, vrátane veľkých podnikov a podnikov v ťažkostiach,“ doplnila
Remišová.
Vicepremiérka v liste eurokomisiu taktiež žiada o nový balík legislatívnych zmien,
ktoré by umožnili využívať voľné zdroje z eurofondov na kompenzáciu inflačného
rastu cien tovarov a služieb.
List nadväzuje na iniciatívu 10 krajín EÚ najviac zasiahnutých utečeneckou krízou
vyvolanou vojnou na Ukrajine. Slovensko, Česko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko,
Maďarsko, Chorvátsko a pobaltské štáty – Estónsko, Litva a Lotyšsko v nej v apríli
od Komisie požadovali pružné využitie eurofondov na financovanie dôsledkov
utečeneckej krízy.